Elam  

(1 600 až 639 pred n. l.)

     Elamský štát vznikol niekedy okolo roku 3000 pred n. l. i keď elamské obyvateľstvo osídlilo oblasť v juhozápadnom Iráne už okolo roku 4000 pred n. l. Elamské hlavné mesto Súzy založené začiatkom 4. tisícročia p. n. l. malo už od svojich začiatkov rozsiahle styky s mezopotámskymi sumerskými mestami. Od konca 29. storočia p. n. l. sa oblasť v okolí Súz spojila s ďalekým Anšanom ležiacim na východe, čím sa vytvorila Elamská ríša. Vtedy mohli mať Súzy ako mesto snáď 50 000 obyvateľov a vzdialený Anšan asi 40 000 obyvateľov. Toto dvojité kráľovstvo existovalo po dobu 2000 rokov napriek vzdialenosti 400 km, ktorá obe strediská oddelovala. Približne od 25. storočia p. n. l. začali Elamiti súťažiť so Sumermi o nadvládu v Mezopotámii, no okolo roku 2300 pred n. l. sa Elam dostal pod akkadskú nadvládu. Medzi rokmi 2200 až 2000 p. n. l. Elamiti ovládali rozsiahle územie v Iráne zhruba od dnešného Hamadánu až po Širáz a to vrátane väčšiny sumerských miest. V nasledujúcich obdobiach elamské vojská často napadali Mezopotámiu a pustošili babylonské a asýrske mestá. Počas vlády Untaš -Napirišu (asi 1260 až 1235 p. n. l.) bolo založené nové hlavné mestu Elamu Al-Untaš. Mohutné opevnené mesto pokrývalo rozlohu vyše 100 hektárov no napriek svojej rozlohe väčšia časť územia vnútri mestských hradieb nebola nikdy zastavaná a samo mesto obývalo iba asi 40 000 obyvateľov. Počas vlády Kiden-Hutrana (cca. 1235 až 1210 p. n. l.) začala nová elamská expanzia do Mezopotámie. Kiden-Hutran, ktorý na tróne vystriedal Untaš-Napirišu, vydrancoval behom jedného roku mesto Dér, zmocnil sa Nippuru a odstranil tamojšiu asýrsku bábkovú vládu. Neskôr Kiden-Hutran zničil mestá Isin a Marad. Približne v roku 1165 p. n. l. sa stal elamským kráľom Šutruk-Nahhunte (1 165 až 1 158 pr. n. l.) a Elam sa čoskoro mal stať mocnosťou ktorá sa vyrovnala Asýrii. Šutruk-Nahhunte využil oslabenia okolitých královstiev a dobyl celý Sumer a Akkad okrem Babylonu. Na východe obsadil Anšan. Jeho syn Kuter-Nahhunte (1158 až 1140 pred n. l.) pokračoval v otcovích šľapajách, vtrhol do Babylónie a skoncoval s kassitskou dynastiou, ktorá ovládala južnú Mezopotámiu vyše štyristo rokov. Kuterov brat Šilhak-Inšušinak (1140 až cca. 1125 pred n. l.) podnikol ťaženie do predhoria Zagrosu a dospel až na severozápad do Arrapchy a k Nuzi, vrátane lokalít Chalman a pohoria Hamrin. Vnikol tak na územie, ktoré bolo doménou Asýrie. Potom sa obrátil proti Aramejcom na juhozápade a tiež ich porazil. Keď dosiahla elamská ríša svojho mocenského vrcholu, bol Šilhak-Inšušinak vystriedaný na tróne v súlade elamským spôsobom následníctva svojím synovcom Huteluduš-Inšušinakom (cca. 1125 až 1115 p. n. l.). Huteluduš sa čoskoro dostal do sporu s isinským vládcom Nabuchadnezarom I. Elamská armáda bola porazená, Babylončania vydrancovali Súzy a Elam sa ocitol v dobe temna trvajúcej vyše troch storočí. 

     Spolahlivejšie údaje o Elamitoch začíname mať až od 8. storočia pred n. l. Za vlády Humban-nikaša I. (743 až 717 p. n. l.) Elamiti vybojovali nerozhodnú bitku proti asýrskemu kráľovi Sargonovi II. čím zastavili jeho postup do Babylónie. V ďalších desaťročiach si Elamiti častými bitkami dokázali udržať samostatnosť na mohutnej asýrskej ríši, často sami prevzali iniciatívu a útokmi proti asýrskej armáde siahala ich sféra vplyvu až do Babylonu (začiatkom 7. storočia p. n. l.). Zlom nastal až nástupom Aššurbanipala na asýrsky trón. Medzi rokmi 667 až 639 p. n. l. bol Elam pod neustálou defenzívou zo strany Aššurbanipala. V roku 640 p. n. l. bol zničený Al-Untaš a necelý rok nato Aššurbanipal zničil i Súzy. Elam bol pripojený k asýrskej ríši, už nikdy sa nedokázal osamostatniť a časom úplne zanikol.