Médovia a Peržania

(850 až 550 pred n. l.)

     V biblickom a gréckom svete boli Médovia a Peržania spájané a obidva kmene patrili k indoeurópskym kmeňom hovoriacim príbuznými jazykmi. Médovia i Peržania pochádzali zo stepí centrálnej Ázie. Médovia pri migrácii cez Kaukaz boli odrazení Urartujcami (asi v polovici 9. storočia pred n. l.) a tak minuli Mezopotámiu. Zmienka o Médoch pochádza už z konca 9. storočia pred n. l., keď sprvu obývali územia ležiace východne a juhovýchodne od jazera Urmia v severozápadnom Iráne. Neskôr sa presunuli ďalej do oblastí v okolí Hamadánu, kde utvorili rad nezávislých kniežatstiev. Približne v rokoch 738 až 726 pred n. l. sa dostali pod asýrsku nadvládu. Tieto roztrieštené a nezávislé kmene zjednotil až prvý médsky kráľ Daiukku (gr. Deiokés, vládol cca. 725 až 674 pred n. l.), ktorý ustanovil Ekbatanu (Hamadán) hlavným mestom médskeho kráľovstva. Jeho syn a nástupca Chšatrita (gr. Fraortés, vládol cca. 674 až 653 pred n. l.) spoločne s migrujúcimi Kimmermi ako spojenci a s Peržanmi, ktorí boli médskymi vazalmi, obľahol asýrske hlavné mesto Ninive. Asýrčania ho však porazili a Chšatrita padol v boji pred samotným Ninive. Ďalších 28 rokov bola Média striedavo v rukách migrujúcich Skýtov a Asýrčanov. Nový kráľ Kyaxarés (625 až 585 pred n. l.) podľa gréckeho historika Hérodota údajne zabil podnapitého skýtskeho náčelníka a tak sa stal médskym kráľom. Po upevnení svojej moci, počas ktorej zahrnul do svojej armády mnoho výborných skýtskych žoldnierkych jazdcov, Kyaxarés zaútočil na Asýriu. Roku 615 pred n. l. dobyl Arrapchu, o rok neskôr obliehal Ninive. Potom dobyl Aššur a mesto vyplienil. Po uzavretí spojenectva s Babylončanmi dokončil porážku Asýrie, dobyl s nimi Ninive a dohodol sa s Babylončanmi na vymedzení spoločných hraníc. Medzi rokmi 595 až 590 pred n. l. Kyaxarés dobyl kedysi mocný štát Urartu a tiahol ďalej na západ, kde sa dostal do sporu s Lýdmi. Ďalších 5 rokov s nimi potom Médovia súperili o nadvládu nad strednou Malou Áziou. Vojna skončila uzavretím mieru roku 585 pred n. l. a rieka Halys (Kizil Irmak) sa stala pevnou hranicou medzi oboma ríšami – médskou a lýdskou. Kyaxarov nástupca Ištuveg (gr. Astyagés, vládol 585 až 550 pred n. l.) dobyl rozsiahle oblasti východného Iránu. Z juhu však na Médov zaútočili Peržania a obsadili celú médsku ríšu.

     Peržania boli blízkymi príbuznými Médov, spoločne s ktorými pravdepodobne prišli do Iránu v priebehu 9. a 8. storočia pred n. l. V 8. storočí obsadili územie bývalého Anšanu (v okolí mesta Širáz) v južnom Iráne. Peržanov údajne zjednotil ich prvý kráľ Achaimenes (cca. 700 až 675 pred n. l.), no jeho nástupca Teispés (675 až 640 pred n. l.) sa musel stať médskym vazalom. Prvé spoľahlivé správy o Peržanoch máme až z druhej polovice 7. storočia pred n. l., keď sa ich kráľ Kuruš (gr. Kýros I., vládol 640 až 600 pred n. l.) stal vazalom asýrskeho kráľa Aššurbanipala. V odpore proti médskej a asýrskej nadvláde sa stmelili a v bojoch natoľko zosilneli, že v polovici 6. storočia pred n. l. vytvorili zo svojho kmeňového zväzu mocný štát, ktorý sa mal čoskoro stať vedúcou silou na celom Blízkom východe.

     Za zakladateľa tohto prvého štátu Peržanov a z neho vzniknutej perzskej ríše sa považuje Kýros II. („Veľký“) z dynastie Achaimenovcov, ktorý bol (bez ohľadu na legendy zachytené Hérodotom a zveličené Xenofóntom) nepochybne vynikajúci vojvodca a diplomat. Vlády sa ujal okolo roku 559 pred n. l. a po jej upevnení povstal proti médskemu kráľovi Ištuvegovi (Astyagovi), ktorému do tých čias podliehal, a roku 550 pred n. l. ho porazil. Podľa obvykle spoľahlivej babylonskej kroniky odmietlo médske vojsko bojovať a Astyaga vydalo Kýrovi. Kýros nato pripojil Médiu k svojmu kráľovstvu.