EGYPT: Ramesse I., Setchi I., Ramesse II. a bitka pri Kadeši

(1307 až 1224 pred n. l.)

     Koncom 14. storočia pred n. l. bola vládnuca 18. dynastia vystriedaná dynastiou devätnástou. Jej zakladateľ Ramesse I. (1307 až 1 305 pred n. l.) bol zdatným vojakom a organizátorom. I keď pred svojím nastúpením na egyptský trón bol iba obyčajným synom vojenského dôstojníka zo severovýchodnej delty Nílu, upevnil si svoju vládu a založil dynastiu, ktorá pretrvala vyše dvoch storočí. Jeho syn Setchi I. (1305 až 1290 pred n. l.) odrazil útok Líbyjcov, víťazne prešiel cez Palestínu a štyrmi výpravami zastavil postup Chetitov v južnej Sýrii. Obnovil egyptskú vládu nad severnou Palestínou a tiež prehlasoval, že zničil štáty Kadeš (severne od sýrskeho Damasku) a Amurru (pobrežie severného Libanonu a Sýrie). Egyptská vláda na Kadešom však nemala dlhého trvania a čoskoro bola stratená v prospech Chetitskej ríše zo severu. 

Ako 28-ročný nastúpil po smrti svojho otca Ramesse II. (1290 až 1224 pred n. l.). Ramesse II. udržal pod svojou mocou obrovskú zem od južnej Sýrie po Líbyu až k územiu medzi štvrtým a piatym nílskym kataraktom v Núbii. Dal postaviť viac veľkých chrámov a miest než ktorýkoľvek iný panovník pred ním. Ramesse II. krátko po prevzatí vlády viedol 1. výpravu do Núbie, kde sa dostal so svojím vojskom možno až k 5. nílskemu kataraktu. V 2. roku svojej vlády vpadol do Sýrie, Chetiti však boj neprijali a Ramesse II. odtiahol späť. Ramesse II. sa však nevzdal a v 4. roku svojej vlády v záujme obnovenia egyptského vplyvu podnikol vojenské ťaženie až do krajiny Amurru západne od Kadeša. 

Bitka pri Kadeši (1286 pred n. l.)

     Na pobreží Ramesse II. zriadil rad základní – oporných námorných bodov a zásobovacích základní, a na jar 1286 pred n. l. vyrazil s 20 000 mužmi a 2000 bojovými vozmi proti chetitskej pevnosti Kadeš. Chetitský vládca Muvatalliš takisto zohnal 20 000 mužov, no vozov mal asi 3000. Navyše chetitské vozy mali trojitú osádku (vozataj, lukostrelec alebo kopijník a štítonoš), kým Egypťania používali vozy s dvojitou osádkou (lukostrelec sa chránil sám). Chetitské vozy boli i ľahšie, pohyblivejšie a vycvičenejšie než egyptské. Chetitská pechota však bola menej skúsená a slabšia ako pechota Egypťanov. Chetitský vrchný veliteľ Khitašir, poverený Muvatallišom aby viedol boj, zaujal s armádou skryté postavenie za Kadešom. Khitašir vyslal svojich špiónov k Ramesseovi, ktorí sa vydávali za dezertérov. Ramesse II. skočil na ich klamstvá, podľa ktorých chetitské vojská pod dojmom príchodu Egypťanov sa dali na ústup na sever do Aleppa (v súč. Halab). Ramesse II. sa teda dal na rýchly postup. Rozdelil svoje vojsko na 4 základné časti – divízie, s názvami Amón, Ptah, Re a Set. Od mora postupovala ďalšia brigáda (Amurrská) v počte takmer 2000 mužov skladajúca sa z kvalitných foiníckych žoldnierov a dobre vycvičenej egyptskej námornej pechoty. Predsunutej Amónovej divízii velil Ramesse II. sám a s ňou i zamýšľal dobyť v predbežnej akcii Kadeš, kým si Chetiti nerozmyslia, že sa vrátia. Amónova divízia i s faraónom (asi 4000 vojakov) postupovala na ľavom východnom brehu rieky Orontes. Ďalšie dve divízie – Reova a Ptahova, postupovali pozadu. 4. divízia Set postupovala najpomalšie a bola i najďalej vzadu, ponechaná za účelom zálohy. Po utáborení sa Amónovej divízie pred Kadešom Ramesse II. zajal ďalších chetitských zvedov, ktorí vypovedali, že chetitská armáda sa ukrýva na východ od Kadeša. Na bezpečný ústup už bolo príliš neskoro. Chetitský veliteľ Khitašir prešiel rieku Orontes s 2500 bojovými vozmi (asi 7500 mužov), napadol a rozprášil Reovu divíziu, ktorá bola v pochodovej zostave. 

Po porážke Reovej divízie sa Ramesse II. a Amónova divízia dostali do chetitského obkľúčenia. Ramesse II. sa musel z následného obkľúčenia doslova vysekať vlastnými rukami, podľa svojich slov sám, bez pomoci kapitána, bez pomoci vozataja, vojaka alebo armády, dokonca bez pomoci štítonoša. 

Chetiti začali plieniť chetitský tábor no krátko nato sa zo západu nečakane objavila Amurrská brigáda postupujúca od foiníckeho pobrežia. Prekvapení Chetiti boli obrátení na ústup, čo poskytlo Ramesseovi II. krátky čas na preskupenie rozptýlených divízií Re a Amón. 

Po príchode tretej (Ptahovej) divízie už bol Ramesse II. pripravený čeliť novému chetitskému útoku, ktorý aj prišiel. Khitašir vyslal 1000 bojových vozov (3000 mužov) osadených čerstvými posádkami a opäť zaútočil na Ramesseho armádu. Sústredenie na malom priestore však sťažilo chetitským vozom ich manévrovaciu schopnosť. Egypťania vydržali a po príchode štvrtej (záložnej) divízie Set zahnali Chetitov na ústup. 

Chetiti sa pod dojmom záhuby svojich veliteľov dali na ústup no zanechali posádku 10 000 pešiakov v Kadeši. Ramesse II. v noci na Kadeš naozaj zaútočil ale bol neúspešný a odtiahol, obávajúc sa ďalšieho útoku chetitských vozov. Ramesse II. sa pýši úplným víťazstvo, no po bitke sa Chetiti zmocnili kraja Amurru a ešte o tri roky neskôr musel Ramesse II. bojovať proti Chetitom západne od Galilejského jazera. Ramesseovo opísanie bitky je nespoľahlivé a Egypťania boli fakticky porazení, pretože nedokázali dobyť Kadeš a ich straty prevyšujúce pravdepodobne 7000 mužov boli omnoho vyššie na rozdiel od chetitských strát, ktoré zrejme nepresiahli 1000 mŕtvych. No ani víťazstvo chetitského kráľa Muvatalliša nebolo také jednoznačné. Roku 1269 pred n. l. totiž Ramesse II. dohodol s Chetitmi mierovú zmluvu, z ktorej ustanovení je zrejmý nielen nerozhodný výsledok, ale aj rovnováha síl, ktorá je najlepšou zábezpekou mieru. Zmluva sa našla v egyptskej i chetitskej verzii a texty týchto zmlúv sú rovnaké – až na preambulu, kde sú mierne odchýlky, lebo každá z obidvoch strán sa prehlasovala za víťaza. Táto prvá priamo doložená mierová zmluva v dejinách bola zmluvou o mierovom spolunažívaní medzi dvoma vtedajšími superveľmocami a čo je ešte dôležitejšie, nikdy nebola porušená.