AKKADSKÁ RÍŠA: Sargon I. 

(2 334 - 2 279 p. n. l.)

     Roku 2 334 pr. n. l. sumerský Lugalzagesi podľahol v boji semitským Akkadom zo severovýchodu Mezopotámie, ktorých viedol Šarrukín (Sargon I.), čo znamenal koniec sumerskej ríše. Sargon I. potom ovládol bývalé Lugalzagesiho územie. Na západe po tvrdých bojoch proti mestu Ebla (ktorá ovládala takmer celú Sýriu) dosiahol Stredozemné more, na severe pohorie Taurus v Turecku, na východe elamské Súzy a na juhu ostrov Dilmun (dnešný Bahrajn). Sargon I. založil Akkadskú ríšu, nebol však len ničiteľom, ale vďaka nemu Akkadi prevzali sumerskú kultúru, ktorá tak nezahynula. Po prvýkrát v dejinách bola celá Mezopotámia zjednotená pod vládou jediného panovníka a akkadská ríša sa neskôr stala vzorom, ktorí sa ďalší panovníci snažili napodobiť.

     Sargon, alebo presnejšie podľa akkadštiny Šarru-kínu, znamená "pravý" alebo tiež "zákonný kráľ", a to je jasná narážka na skutočnosť, že tento muž sa zmocnil vlády násilím. O jeho pôvode kolovalo mnoho príbehov. Podľa neskoršieho rozprávania bol po narodení vložený do rákosového košíku a obdobne ako Mojžiš bol zverený vlnám rieky Eufrat. Bol však zachránený, vyučil sa záhradníctvu a potom čo si získal lásku bohine Ištary, stal sa i kráľom. Tzv. Sumerský kráľovský zoznam začína o mnoho jednoduchšie. "Šarruk-kínu, ktorého otec bol pestovateľom paliem, čašník Ur-Zababa, kráľ Akkadu, ten, ktorý vybudoval Akkad, stal sa kráľom a vládol 56 rokov. Starobabylonská kópia nápisu objavená v Enlilovom chráme v Nippure nespomína Sargonových predkov. Hovorí o ňom ako o kráľovi Akkadu, Kiša a celej zeme a ukazuje, ako s pomocou bohov porazil v bitke Uruk a zajal Lugalzagesiho, tamojšieho kráľa. Sargon dobyl Ur, Ummu a Lagaš a rozšíril svoje panstvo až k brehom mora. Podľa tradície založil Sargon nové hlavné mesto nazývané Akkad, ktorého presná lokalizácia je stále ešte neznáma i keď sú niektoré náznaky, že existovalo niekde medzi mestami Babylonom, Kišom a Sipparom.