URARTU 

(850 až 590 pr. n. l.)

     Urartu – krajina ležiaca v horách východného Turecka v okolí jazera Van bola už od svojho vzniku najväčším protivníkom silnej Asýrie. V 13. storočí pred n. l. bolo Asýrčanom známe toto územie ako Nairi a vládcovia tzv. stredoasýrskeho kráľovstva si ho snažili podrobiť, čo sa im i niekoľkokrát čiastočne podarilo. Od 11. storočia p. n. l.  sem začali prenikať churritské a aramejské kmene zo severozápadnej Mezopotámie, tie časom splynuly s miestnym obyvateľstvom a vytvorili národ Urartujcov s množstvom malých mestských štátov. Okolo roku 835 pred n. l. sa tieto mestské štáty spojili pod vládou jediného panovníka Sarduriho I. (835 až 820 pred n. l.) ako odpoveď na stále asýrske útoky z juhu. Hlavným urartským mestom sa stala Tušpa (pri dnešnom meste Van). Konflikt medzi oboma mocnosťami - Urartu a Asýriou - sa stal doslova chronickým. Najväčšou prekážkou asýrskych ambícií na severe bolo mocné kráľovstvo Urartu no priamemu asýrskemu vojenskému zásahu bránili nepreniknuteľné pohoria. I keby sa Asýrčanom podarilo prekročiť hory alebo dosiahnuť Urartu lepšie prístupnými priesmykmi na východe alebo západe, Urartujci mohli vždy ustúpiť do svojich mohutných horských pevností a ponechať na drsných zimných podmienkach, aby prinútili Arýrčanov k odchodu. Asýrčania síce niekoľkokrát slávili úspechy nad Urartujcami, no nad ich územím nikdy nezískali úplnú kontrolu. 

Urartskí králi

Meno kráľa 

(roky vlády pred n. l.)

 Priebeh vlády

Sarduri I.

(835 - 820)

 Zjednotil Urartu (i keď Urartu už bolo asi jednotné za predchádzajúceho kráľa Arama). Dal vybudovať rad pevností a cestnú sieť.

Išpuini

(820 - 810)

 Na severe rozšíril hranice k rieke Araks a na juhovýchode sa dostali urartské vojská až k jazeru Urmia.

Menua

(810 - 780)

 Rozšíril urartské kráľovstvo všetkými smermi. Na severe prekročil rieku Araks, na západe dosiahol Eufrat a na juhovýchode pravdepodobne dobyl a zničil mannajské mesto Hasanlu.

Argišti I.

(780 - 753)

 Argišti I. rozšíril urartskú kontrolu až k jazeru Sevan na severe. Na kontrolu dobytej oblasti založil silnú pevnosť Erebuni (Jerevan).

Sarduri II.

(753 - 730)

 Urartujci dobyli severné územia až po rieku Kura a na východe obsadili územia východne od dnešného Tabrízu v severozápadnom Iráne. Počas vojny s Asýriou (743 p. n. l.) bol porazený Tiglatpilesarom III. Ten ho prenasledoval až k Tušpe, tá však odolala. Novou vojnou v rokoch 736 a 735 p. n. l. Tiglatpilesar opäť Sarduriho porazil a dokonca dobyl i urartské hlavné mesto Tušpu. Mestská citadela (akropola) však vydržala. Juhourartské dŕžavy padli do rúk Asýrčanov. Sarduri uzavrel s Tiglatpilesarom mier a asýrske vojská sa stiahli.

Rusa I.

(730 - 713)

 Rusa I. takmer neustále bojoval proti asýrskemu Sargonovi II. Spojil svoje vojská so štátom Zikirtu (východne od jazera Urmia) a vpadol do Mannejska, lenže Sargon II. zatlačil Rusove vojská späť do hôr (718 p. n. l.). V roku 716 p. n. l. Rusa I. zvrhol vládcu Mannejcov a dosadil tam Bagdattiho ako kráľa. Pre Sargona, ktorý považoval územie Mannejcov za sféru asýrskeho vplyvu a Mannea bola pre neho životne dôležitým zdrojom koňov pre asýrsku armádu, bol zásah Urartu provokáciou. Vpochodoval na územie Mannejcov, Bagdattiho dal stiahnuť z kože a namiesto neho dosadil za kráľa jeho brata Ullusunu. Urartu odpovedalo dobytím 22 pevností v Mannei, ale už v nasledujúcom roku vytiahol Sargon na pomoc Ullusunovi, znovu sa pevností zmocnil. a fakticky obsadil Mannejsko kde dosadil bábkovú vládu. Roku 714 pred n. l. sa asýrska a urartská armáda stretli niekde blízko mesta Hasanlu a Sargon zvíťazil. Prekvapivím pochodom cez hory Kurdistanu potom Sargon dobyl veľkú časť Urartu. Cestou späť do Asýrie sa vrátil cez mesto Musasir, posvätné a korunovačné mesto urartských kráľov. Sargon mesto vydrancoval a odviezol obrovské množstvo koristi: približne 108 ton nespracovanej medi, 25 212 bronzových štítov, 1 514 bronzových kopijí, 305 412 bronzových dýk, 607 bronzových nádob, bronzové sochy urartských kráľov, množstvo slonoviny, zlata, striebra a vzácneho dreva. Asýria a Urartu uzavreli neisté prímerie a Rusa si znovu upevnil svoj vplyv v Musasire.Posledný rok svojej vlády bol Rusa porazený kočovnými Kimmermi a preto Urartu prijalo radšej štatút asýrskeho vazala.

Argišti II.

(713 - 685)

 Venoval sa predovšetkým obnove sily a hospodárstva Urartu po pustošivom nájazde Kimmeriov.

Rusa II.

(685 - 645)

 Rusa II. v dnešnom Azerbajdžane založil mohutnú pevnosť Rusahinili, a neďaleko Erebuni zas Tejšebaini, ktoré sa stalo správnym strediskom jednej z provincií starovekej ríše Urartu (Tejšebaini malo asi 25 000 obyvateľov). Pravdepodobne to boli opatrenia proti nájazdom Kimmeriov a Skýtov cez pohorie Kaukaz. Rusa pravdepodobne bojoval proti týmto nájazdníkom spoločne s asýrskym Asarhaddonom, ktorý ich porazil.

Poradie vládcov je neisté:

Sarduri III. a IV.,

Erimena, Rusa III.

(645 - 590 ?)

 Okolo roku 625 p. n. l. sa cez urartské územie prehnala ďalšia vlna kočovných Skýtov a Urartujci si dokázali podržať iba niekoľko miest a pevností. Po páde asýrskej ríše okolo roku 610 p. n. l. museli oklieštení Urartujci bojovať sami proti Skýtom a Médom. Médovia nakoniec krátko po roku 600 pred n. l. Urartu dobyli. Iba iróniou Urartu dokázalo nakrátko prežiť svojho veľkého asýrskeho rivala o takmer dve desaťročia.