MITANNI
(1 600 - 1 270 pred n. l.)
Churriti (pôvodný názov pre Mitanncov) sa objavili na už v 2. polovici 3. tisícročia pred n. l. a niekedy po roku 2000 pred n. l. vytvorili v severnej Sýrii a v severozápadnej Mezopotámii radu drobných kniežactiev. Okrem iných miest ovládli Alalach a postupne sa rozšírili za Eufrat smerom na východ, kde okolo roku 1500 pred n. l. vytvorili štát Mitanni.
Meno vládcu (roky vlády p. n. l.) |
Priebeh vlády |
Kirta (1500 - 1490) |
Založil štát Mitanni v severovýchodnej Sýrii. Hlavným mestom sa stalo Vaššukkani, ktorého lokalizáciu ešte stále nie je možné určiť s úplnou istotou. |
Šuttarna I. (1490 - 1475) |
Rozšíril mitannskú moc až do Asýrie, ktorú obsadil a kde dosadil bábkovú vládu. |
Parrattarna I. (1475 - 1450) |
Zjednotil všetky churritské mestské štáty a vytvoril skutočnú Mitannskú ríšu, ktorá siahala od Asýrie až po Stredozemné more. |
Parsatatar (1450 - 1440) |
Pod tlakom egyptských vojsk musel zaplatiť tribút faraónovi Thutmosemu III. Mitannci sa museli vzdať svojich území medzi Eufratom a Stredozemným morom a uznali egyptskú hegemóniu. |
Sauštatar (1440-1410) |
Ku koncu jeho vlády Mitannci získali späť niektoré zo svojich dŕžav v severnej Sýrii. Údolie rieky Orontés však pripadlo Egypťanom a Mitannci si v tejto oblasti dokázali udržať vládu iba v Alalachu. Kizvatna (Kilíkia) sa osamostatnila. Asýria sa na krátky čas tiež osamostatnila no Sauštatar v odvetnej akcii vyplienil Aššur (hlavné mesto Asýrie) a odvliekol odtiaľ mnoho koristi. |
Artatama I. (1410 - 1400) |
Dohodou s faraónom Thutmose IV. Mitannci získali úpnú kontrolu nad severnou Feníciou, Kilíkiou a Sýriou vrátane mesta Kadeš. Na juh od Kadeša bola už sféra egyptského vplyvu. Toto mierové spojenectvo sa zrejme postavilo do cesty narastajúcej chetitskej a asýrskej moci |
Šuttarna II. (1400 - 1385) |
Musel opustiť Asýriu, ktorá sa neustále búrila proti mitannskej nadvláde. |
Artašumara (1385 - 1380) |
Bol zákerne zavraždený. |
Tušratta (1380 - 1360) |
Tento Artašumarov brat bol ako kráľ spochybnený Artatamom II., ktorý bol pravdepodobne jeho ďalším bratom. Artatama II. si našiel spojencov v Asýrii a Cheticii no v následnej občianskej vojne si Tušratta načas dokázal udržať titul kráľa. Mitannské kráľovstvo však rýchle upadalo a sám Tušratta bol zavraždený. |
Artatama II. (1360 - 1350) |
Tento uzurpátor vyhnal Tušrattuovho právoplatného následníka Šattivazu z krajiny. |
Šattivaza (1350 - 1320) |
Šattivaza utiekol pred Artatamom do Babylonu a neskôr odišiel k chetitskému dvoru, kde uzavrel zmluvu s chetitským Šuppiluliumom a stal sa fakticky vazalom chetitského kráľa. Šuppiluliumaš dobyl Vaššukkanni, Artatama zomrel a na mitannský trón bol dosadený Šattivaza s chetitskou podporou. Nad Mitanni bol zavedený chetitský protektorát. Tento krok však spochybnil Artatamov vlastný syn Šuttarna III., ktorého zrejme podporovali Asýrčania. Takýmto spôsobom si v podstate Mitannské kráľovstvo rozdelili medzi sebou Chetiti a Asýrčania. |
Šattuara I. (1320 - 1300) |
Za jeho vlády sa Mitanni vzbúrilo no chetitský vládca Muršiliš II. vzburu rázne potlačil. Ku koncu Šattuarovej vlády Asýrčania dobyli Vaššukkanni a zo Šattuara urobili asýrskeho vazala |
Vasašatta (1300 - 1280) |
Vzbúril sa proti asýrskej nadvláde. Chetiti mu odmietli pomoc a Mitanni bolo znovu vyrabované a Vasašatta bol odvedený do zajatia do Aššuru. |
Šattuara II. (1280 - 1270) |
Po ďalšej vzbure proti Asýrčanom bol Šattuara II. porazený a Mitanni bolo pripojené k Asýrii ako asýrska provincia. Šattuarovi nedokázala pomôcť ani chetitská armáda, ktorú Asýrčania porazili a Mitannské kráľovstvo navždy prestalo existovať. |