AKKADSKÁ RÍŠA: Sargonovi následníci

(2 279 - 2 154 pred n. l.)

Meno vládcu Vládol v rokoch pred naším letopočtom Pôvod a priebeh vlády
Rimuš 2 279 - 2 270 Sargonov syn. Porazil sumerských povstalcov v Ure a Lagaši a tiež potlačil povstanie v Akkade. Dobyl Elam, Anšan (v západnej Perzii) a Marchaši (medzi Širázom a Isfahánom v Iráne). Bol zavraždený svojím služobníctvom v priebehu palácového spiknutia.
Man-ištúšu 2 270 - 2 255 Rimušov brat. Dobyl Anšan a Šerichum (severovýchodné pobrežie Hormuzského prielivu v Iráne). Na severe dobyl asýrske mestá Aššur a Ninive.
Narám-Sín 2 255 - 2 218 Man-ištúšuov syn. Jeho vláda bola vrcholom akkadskej ríše. Opätovne dobyl Elam a tiež dobyl rozsiahle územia v severovýchodnej Sýrii, kde pravdepodobne zriadil predsunuté vojenské posádky kontrolujúce dôležité obchodné trasy. Na západe zničil mesto Eblu a dobyl Aleppo v Sýrii (2 250 p. n. l.) a so svojimi vojskami sa dostal až do juhovýchodného Turecka (dn. Pir Hussein severne od Diyrbakiru). Veľkou námornou výpravou vymohol tribút (výkupné) v Magane (medzi dnešným Maskatom v Ománe a Dubajom). V západnom Iráne porazil silný kmeň Lullubejcov (západne od dn. Bakhtaranu).
Šar-kali-šarri 2 218 - 2 193 Narám-Sínov syn. Jeho ríša bola pod neustálym tlakom ako amorejských kmeňov zo západu, tak i Gutejcov z východných horských oblastí. Uruk dosiahol nezávislosť pokojnou cestou a Šar-kali-šarri sa mohol iba nečinne prizerať.
Vláda štyroch: Igigi, Nanum, Imi, Elulu 2 193 - 2 190 Títo štyria králi vládli súčasne, t. j. došlo zrejme k faktickému rozpadu akkadskej ríše. Niektoré sumerské mestá sa osamostatnili a spolu s divými kmeňmi Gutejcov z iránskeho pohoria Zagru neustále napadali Akkad.
Dudu a Šú-durul 2 190 - 2 154 Dudu opäť zjednotil Akkad no jeho kráľovstvo bolo obmedzené iba na územie strednej Mezopotámie. Za vlády Šú-durula, Duduho nástupcu, sa sumerské štáty na juhu úplne osamostatnili a spolu s Gutejcami zničili Akkad (2 154 p. n. l.).

Obrázok vľavo: Chýrna Narám-Sínova stéla z druhej polovice 23. storočia p. n. l. Sargonov vnuk Narám-Sín patril k najudatnejším panovníkom na celom východe a so svojimi vojskami zvíťazil v mnohých bojoch. Stéla z ružového pieskovca zobrazuje 15 bojovníkov, 8 z jedného a 7 z druhého tábora. Panovník je centrom celého výjavu; vojaci postupujú v dvojstupoch a utekajúci nepriatelia prosia o milosť. Kráľ Narám-Sín stojí v hornej časti reliéfu, na hlave má tzv. tiaru s rohami, s akými dovtedy zobrazovali iba bohov. Víťazný panovník prekračuje mŕtve telá dvoch porazených nepriateľov a chystá sa zabiť ďalších dvoch. Jeden z nich už kľačí a hrdlo má prebodnuté kopijou. Druhý, ešte na nohách, prosebne spína ruky. Akkadskí bojovníci sprevádzajú kráľa a kráčajú v dvojstupe, kým porazení nepriatelia ležia na zemi, alebo sa dávajú na útek. V hornej časti stély žiaria dve hviezdy, symboly božstiev priaznivých víťaznému kráľovi.

 

 

Obrázok vľavo: Portrét z liatej medi nájdený v Ninive. Jedná sa o osobu panovníka a sprvu bola identifikovaná ako Sargon I., zakladateľ dynastie z Akkadu. Z hľadiska štýlu je však pravdepodobnejšie, že zpodobňuje jeho vnuka Narám-Sína.